Koncom augusta sa naši učitelia, majstri odborného výcviku a ostatní zamestnanci školy už tradične zúčastnili na predĺženej duchovnej obnove v Čičmanoch. Hlavným prednášateľom bol don Pavol Grach, ktorý sa po rokoch pôsobenia v Bratislave a v Miláne vracia späť do Žiliny.
Sprevádzaní vzácnym učiteľom sme dostali priestor každý sám pre seba, v zdieľnosti s druhými i všetci spoločne uvažovať o viacerých rozmeroch učiteľskej práce. V prednáške o učiteľoch a učení prednášajúci podčiarkol dôležitosť komunikácie a to, že učiteľ nehovorí len o poznatkoch, komunikujme toho oveľa viac. Zaznela otázka, čo chceme odovzdávať a k čomu priviesť svojich žiakov? Hovorili sme o vnútornej motivácii sprevádzať mladých, ale aj o tom, čo ju posilňuje či naopak o tom, čo spôsobuje prekážky.
Deň druhý
V ďalšej prednáške sme sa zaoberali duchovnou stránkou vzdelania. Bez neho človeku chýba jeden veľmi dôležitý rozmer. Na podobenstve o rozsievačovi nám don Grach priblížil námahu „rozsievača“, ktorý nie vždy vidí ovocie svojej práce hneď, nie každé semienko padne na úrodnú pôdu, nie každé prinesie bohatú úrodu... Hovorili sme o vlastnej duchovnosti, predstavujeme mladým vieru ako niečo dynamické a tvorivé alebo ako uzatvorenú škatuľu príkazov a zákazov bez vedomia hlbšieho zmyslu, bez nutnosti ho skúmať? Čo žiakom ponúkame, čo do nich zasievame?
A tak sme sa postupne prepracovali k úvahám o vlastnom povolaní. O tom, že mnohí ľudia dnešnej doby žijú bez vedomia toho, kto ich povoláva a k čomu ich povoláva. Dokonca ani vo veriacich rodinách sa tento rozmer životnej cesty človeka často neskúma. Život ľudí bez povolania stvoril akýchsi novodobých nomádov, putujúcich odnikadiaľ nikam... No my sme súčasťou Kristovho mystického Tela, kde má každý svoje miesto. Objaviť k čomu nás Pán povoláva naplní snaženie človeka nielen hlbokým zmyslom, ale dá mu nevšedný rytmus, dobrodružnosť a atmosféru, akú dokáže vniesť do života človeka len Boh. Nikto netvrdí, že všetko pôjde hladko, ale jedno nehrozí isto – nuda. Na príbehoch známych biblických postáv sme si ukázali, ako sa môže odvíjať život človeka, ktorý reaguje na Božie povolanie. Nech už išlo o prvého povolaného Abraháma, alebo Zacheja, Matúša, Natanaela... Uvažovali sme o tom, či chceme mladým vieru predstaviť ako povolanie – pestré, zaujímavé, dymanické, tak sami chápeme naše kresťanské povolanie...
Deň tretí
Pokračovali sme témou svätosti – prirodzene, veď je to to najvznešenejšie kresťanské povolanie. K tej nie sú povolávané len veľké osobnosti viery, ale my všetci. Don Grach priblížil myšlienky Svätého Otca Františka, ktorý hovorí, že život kresťana nemá byť pôstom bez Veľkej noci, nemal by sa tváriť ako na pohrebe, mal by viesť dialóg so svetom, evanjelizovať, modliť sa a pracovať... Hovorili sme o dynamike budovania nášho výchovného spoločenstva, ako k nej prispievame, v čom vnímame prekážky...
Čas duchovnej obnovy je za nami. Strávili sme ho uvažovaním, ale aj relaxom v krásnom prostredí rázovitých Čičmian, či už aktívne alebo pasívne, v spoločenstve s druhými alebo v tichu kaplnky. Príjemným spestrením podujatia bol spoločenský večer, kde sme sa mali možnosť zoznámiť s novými kolegami. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohtoročnej predĺženej obnovy, osobitne donovi Jánovi Fabiánovi a ostatným saleziánom, ktorí nám boli k dispozícii.
Pán Ježiš sa dával svojim učeníkom za príklad. Napodobňujeme ho tak, aby sme boli pre našich žiakov či ľudí vo svojom okolí hodnoverní, aby oni mohli napodobňovať nás? Uvažujme.
Beáta Jarošová