Som človekom exodu alebo exilu? Aj táto „jednoduchá“ otázka zaznela popri mnohých ďalších počas tohtoročnej predĺženej duchovnej obnovy zamestnancov našej školy. Tentoraz ju viedol salezián Stanislav Seman. Prednášky, rozhovory, zdieľanie, sväté omše, adorácia, modlitby, sviatosť zmierenia... Blízkosť ľudská aj duchovná.
Uvažovali sme nad tým, čo všetko musí človek opustiť, aby dosiahol v živote viac, ale aj nad tým, ako nás môže predstava „sebešťastia“ odrádzať od nášho povolania a poslania. Na príklade starozákonných Židov sme hovorili o vlastných postojoch k „istote“ exilu a slobode exodu v našich životoch. Premýšľali sme o mentalite dnešného človeka neschopného prekonať neistotu z rozhodovania a vykročiť. Potrebujeme detailné plány, stratégie a istoty, ale aj tak sme plní obáv a strachu. Pán Boh to niekedy obracia: Poď a potom sa dozvieš! Pozýva nás zariskovať a staviť na dôveru v neho... S príkladom praotca Abraháma sme uvažovali o našej otvorenosti pre Pravdu a dôveru v Boží prísľub plného života - zahŕňajúceho aj pády a neúspechy, ale i nádej. Rozoberali sme úvahy o tom, ako často túžime „opustiť“ zabehané vzorce a nemáme na to odvahu. Aké je „opúšťanie“ dôležité, najmä ak ide o naše neresti, slabosti, dobrovoľné hriechy a aké býva ťažké vymaniť sa z vnútorného otroctva. Niekedy oveľa ťažšie ako z toho vonkajšieho...
Návrat do údolia každodennosti
Ďalším zo silných momentov predĺženej duchovnej obnovy bola katechéza na tému Ježišovo premenenie. „Ak sa modlíme ako Ježiš, zhodíme všetky masky a ukáže sa ten pravý, pôvodný Boží obraz, na ktorý sme stvorení,“ podčiarkol Stanislav Seman. Na starozákonnej postave Mojžiša sme si priblížili obraz zákonodarcu a vysloboditeľa, ktorý tých okolo vovádza do slobody Božích detí, kde ich už vedie sám Boh. S postavou Eliáša sme zas uvažovali nad obrazom proroka, životom aj slovom ukazujúceho na Boha, schopného nanovo rozpoznávať svoje povolanie a sprostredkovať ľuďom všetky dôležité odkazy. Hľadali sme postavy Mojžišov a Eliášov v našich životoch, v našom konaní... Katechéta nás upozornil aj na to, že podobne ako učeníci z biblického príbehu o Ježišovom premenení aj my zvykneme na duchovnú realitu reagovať dvoma spôsobmi: „dobre nám je tu“ - silno prežívame dotyk Boha a nechceme sa od neho vzdialiť alebo sa nás naopak netýka a zaspávame. Obe tieto skúsenosti stoja často vedľa seba. Povzbudil nás, aby sme urobili ďalší krok – čítali Písmo, lebo premieňa človeka zvnútra, je podstatou duchovného rastu, prináša mier, prijatie, silu žiť – presvecuje hmlu z údolia každodennosti.
Aj nedokonalá láska je dobrá
Podnetný bol aj pohnutý príbeh Márie Magdalény, o ktorom sme uvažovali v ďalšej katechéze. Priblížili sme si moment premeny hriešnej, smutnej, bezmocnej... ženy na odvážnu, aktívnu, dôslednú. Moment jej stretnutia s Ježišom. On má moc zlomiť putá zla v srdci každého človeka, ak sa rozhodneme nasledovať ho a slúžiť mu. Snažili sme sa uvedomiť si, aké kroky nasledovania sme už uskutočnili vo svojom živote. Katechéta pritom podčiarkol myšlienku sv. Františka Saleského, že aj nedokonalá láska je dobrá a máme sa z nej tešiť. Máriina láska niesla jej vieru. Netreba čakať na dokonalú vieru, lebo takú nemáme nikdy. Je to milosť a odpoveď na Božie zjavenie. Vo viere rastieme, keď sa o ňu delíme...
Ďalšou dôležitou témou bola tiež otvorená diskusia o negatívnych javoch ohrozujúcich našich žiakov a novou koncepciou ich prevencie v škole a na internáte. Počas spoločenského večera sme sa zoznámili s novými zamestnancami našej školy, do kresla otázok a odpovedí si zasadla aj nová pani riaditeľka. Nemožno nespomenúť výbornú opekačku, ktorú pre nás pripravili majstri odborného výcviku, trampské „evergríny“ nášho pána zástupcu ani dlhé nočné rozhovory so spriaznenými dušami, s ktorými sme sa počas leta nevideli... Netušíme, čo tento školský rok prinesie, ale sme odhodlaní čeliť jeho výzvam najlepšie, ako vieme.
Vďaka všetkým, ktorí pre svojich kolegov pripravili takýto hodnotný čas.
Beáta Jarošová,
vyučujúca