Naši žiaci sa na predmete Spracovanie obrazu a textu určite nenudia – a tentoraz to platilo dvojnásobne. Do kompozície kresby ľudskej tváre a postavy sme totiž zapojili aj aktivitu, ktorá mala prehĺbiť vzťahy medzi spolužiakmi.

Veď za každým pohľadom, úsmevom či výrazom tváre sa ukrýva príbeh konkrétneho človeka. A niekedy sa stane, že aj po mesiacoch či rokoch v jednej triede sa stále poriadne nepoznáme.

Žiaci I. GDM. triedy dostali príležitosť spojiť výtvarnú tvorbu s osobným rozhovorom. Kým kreslili časti tváre alebo postavy, ich "modeli" – spolužiaci – im rozprávali o sebe. Odpovedali na jednoduché, no osobné otázky:

🟠 Na čo sa rád pozeráš?

🟠 Čo nerád počuješ?

🟠 Kam by si chcela, aby ťa zaniesli tvoje nohy?

Možno to nebolo vždy jednoduché, ale bol to pekný moment – chvíľa zdieľania, ticha, smiechu aj hlbších myšlienok.

Je dobré, keď sa pri práci usilujeme o presnosť, krásu a profesionálny výsledok. No nezabúdajme, že vedľa nás sedí človek s vlastným príbehom, ktorý sa oplatí spoznať.

Michaela Štubňová, školská psychologička