Do Bruselu som vstupovala s pocitom, že idem do mesta, ktoré som síce videla na fotografiách, ale nikdy naozaj nezažila. Mesto, ktoré je viac než súbor ulíc, námestí a historických budov.
Už na poslednej zastávke pred príchodom, akoby vzduch niesol zvláštnu vážnosť a akoby upozorňoval, že sa tu dejú rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú životy miliónov ľudí. Napriek tejto závažnosti ma však Brusel privítal úplne obyčajne: vôňou čerstvých vaflí a belgickej čokolády, vlhkým jesenným vzduchom a typickým rušným dianím na uliciach.
Mesto kontrastov: staré verzus nové
Brusel je mesto, kde sa európska minulosť stretáva s jej budúcnosťou. Stačí niekoľko krokov, aby ste prešli z krásne zdobeného Grand-Place so zlatými ornamentmi a historickými cechovými domami, k moderným preskleným budovám, ktoré skôr pripomínajú kulisy science fiction než tradičnú mestskú architektúru.
Tieto kontrasty si však spolu neodporujú; skôr tvoria mozaiku, vystihujúcu, čo je Európa: rôznorodosť, ktorá dáva zmysel len vtedy, keď sa jednotlivé časti spoja. Aj ja som sa v tejto mozaike cítila zvláštne prirodzene, akoby som sem patrila, hoci som bola len návštevníčka.
Európsky parlament: budova, ktorá dýcha dialógom
Keď som vstúpila do Európskeho parlamentu, okamžite ma pohltil pocit, že to nie je iba politika „tam niekde hore“. Chodby boli plné ľudí z rôznych krajín, s rôznymi jazykmi a výrazmi tváre. Niektorí kráčali rýchlo a cieľavedome, iní viedli živé debaty pri káve. A hoci atmosféra bola pracovná, bola zároveň prekvapivo ľudská.
V rokovacej sále som pocítila zvláštny druh úcty. Nie preto, že by to bola honosná miestnosť. V skutočnosti pôsobila veľmi moderne a prakticky; nejako mi to evokovalo predstavu vysokoškolskej prednášky, ale preto, že som si uvedomila, koľko hlasov tu zaznelo a koľko kompromisov tu muselo vzniknúť. Kompromisy, ktoré my doma často považujeme za samozrejmosť.
Miesto, kde Európa dostáva svoju tvár
Brusel nie je iba hlavné mesto Belgicka. V istom zmysle je to „administratívny mozog“ Európskej únie. Je to priestor, kde sa tvoria pravidlá umožňujúce fungovanie nášho každodenného života - od cestovania bez hraníc až po ochranu prírody či digitálne práva.
Najviac ma prekvapila otvorenosť. Európske inštitúcie sú vnímané ako vzdialené, no v skutočnosti sú prístupné. Môžete vstúpiť, pýtať sa a sledovať. Akoby Európa chcela ukázať, že demokracia nie je uzavretá za dverami, ale že sa tvorí pred našimi očami.
Brusel v bežnom dni - organizovaný chaos
Brusel na prvý pohľad pôsobí chaoticky - rýchly pohyb električiek, bicyklov aj ľudí - vytvára dojem mesta, ktoré nikdy nespí. Stačí vykročiť na ulicu a okamžite ťa obklopí jeho energia: zvuky dopravy, miešajúce sa vône pekární a kaviarní, aj rôznorodosť ľudí, ktorí akoby kráčali v jednom spoločnom rytme. Tento mestský pulz môže byť pre nového návštevníka ohromujúci, no po chvíli sa ukáže, že v zdanlivom chaose existuje prekvapivý poriadok. Kultúry a jazyky sa prelínajú prirodzene a všetko do seba zvláštne zapadá.
Najväčší kontrast však nastáva, keď sa z ruchu vrátiš na ubytovanie. Stačí zatvoriť okno a mesto sa zmení na tichý šepot. V tomto pokoji si človek uvedomí, že Brusel nie je len o zhode a tempe, ale aj o priestore na premýšľanie. Práve rovnováha medzi hlukom a tichom robí toto mesto výnimočným - je živé, no zároveň ti dovolí vydýchnuť.
Záver: Mesto, ktoré vás naučí rozmýšľať o Európe inak
Z exkurzie som si odniesla nielen fotografie a poznámky. Odniesla som si nový pohľad. Európa nie sú „oni“, Európa sme my. A Brusel je miestom, kde si to človek najlepšie uvedomí.
Keď som odchádzala, mala som pocit, že som bola v srdci niečoho veľkého. Niečoho, čo sa nás týka, hoci to často nevidíme. Práve preto má zmysel prísť, vidieť, počuť a pochopiť.
Brusel je mesto, kde sa Európa stretáva, a ja som rada, že som pri tom mohla byť.
Text a foto Adriana Metlická, III. GDM