Ďalším z diskusných podujatí Nadácie POLIS, na ktorých sme sa tento mesiac zúčastnili, bolo premietanie českého dokumentárneho filmu Veľký vlastenecký výlet. Film ani následná diskusia s bezpečnostným analytikom Petrom Pojmanom nás nenechala ľahostajnými.
V diskusii sme hovorili o živote v krajine zasiahnutej vojnou, o zložitej situácii na Ukrajine, ale aj o myšlienkovom svete ľudí schopných popierať realitu, ktorej čelia. Sledovali sme príbeh troch účastníkov „výletu“, odmietajúcich mediálny obraz konfliktu u našich východných susedov. Sami dostali možnosť priniesť očité svedectvo o realite vojny na Ukrajine. Prežívajú strach z bombardovania, rozprávajú sa s ľuďmi, navštívia miesta krutých vojnových zločinov – na vlastné oči sledujú skutočnosť vojny. Svoje postoje však zmeniť nemienia, až do takej miery, že hľadajú ospravedlnenia zločinného správania, bagatelizujú závažnosť utrpenia a sústavne hľadajú alternatívne vysvetlenia potvrdzujúce ich videnie reality. Priznať si omyl je zrazu veľmi ťažké, nikto nechce byť ten prvý, tak sa radšej navzájom utvrdzujú v omyle, len aby nestratili svoju tvár. Aj priame zážitky vysvetľujú ako manipuláciu či ako „kulisy pre riadne drahý film“. Výsledkom je situácia, kde presvedčenie prevláda nad realitou.
O filme sme diskutovali počas hodín občianskej náuky, hovorili sme o mechanizmoch ľudskej psychiky, vysvetľujúcich správanie hlavných protagonistov - rozpor medzi tým, čo vidia, a tým, čomu veria. Tento rozpor riešia tak, že realitu reinterpretujú alebo spochybňujú. Ľudia často nemenia názor nie preto, že nevidia skutočnosť, ale preto, že ju vidieť nechcú (alebo nemôžu). Vďaka za nevšedný, i keď náročný, zážitok.
Beáta Jarošová, vyučujúca