V utorok 8. novembra sme sa zúčastnili na divadelnom predstavení drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva v podaní Slovenského filmového divadla.
Nielenže si maturanti „naživo“ prebrali jedno z maturitných zadaní a osviežili si ho aj tí, ktorí už maturovali dávnejšie – hlavne sme po dlhom čase mali možnosť zažiť atmosféru ozajstného divadla. Príbeh z čias druhej svetovej vojny žiakov oslovil. Pozorne sledovali dianie na scéne a ako sa niektorí vyjadrili, ani raz sa nepozreli do mobilu... Ťažké morálne otázky ich nenechali ľahostajnými: Desať náhodných nevinných ľudí odsúdených na smrť. Zvrat udalostí žiada smrť len jedného z nich. Ako sa rozhodnú? Ako by sme sa rozhodli my? Ako by sme sa správali v podobnej situácii? Žiaci ocenili, že herci držali divákov, ktorí boli zvedaví, ako sa hra skončí, po celý čas v napätí. Aj na druhý deň sme sa na hodinách slovenčiny rozprávali o ich postrehoch a mnohé boli vskutku veľmi zaujímavé. Viacerí sa vyjadrili, že by si podobný povznášajúci zážitok dopriali opäť.
Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohto vydareného podujatia. Slovenské filmové divadlo hru pripravilo v rámci projektu Literatúra na javisku a ponúka aj spracovanie ďalších diel našej a svetovej literatúry. Viac sa dozviete na: https://filmovedivadlo.sk.
Beáta Jarošová,
vyučujúca slovenčiny
Niekoľko postrehov z debaty o predstavení v I.C:
„Najviac sa mi páčilo, že pán Nikto sa nenechal urážať. Nepáčilo sa mi, že holič Uhrík hádzal na ostatných špinu...“ (Sebastián)
„Každý má svoju cenu. Je jedno, či si chudobný alebo bohatý, všetci máme rovnakú cenu – mimoriadnu!“ (Michal)
„Dej bol napínavý, ukazujúci strach človeka o život. Výborní herci. Dobrá téma.“ (Marcus)
„Veľmi sa mi páčilo napätie, ktoré sa udržalo počas celého predstavenia. A páčila sa mi myšlienka, že všetci sme si rovní. (Šimon)
„Boli tam pekné baby...“ (Adam)
„Páčilo sa mi odhalenie pravej tváre ľudí v zúfalej situácii, ktorá niektorých dohnala až k vražde.“ (Ján)
„Pán Nikto si zachoval svoju tvár, nebol falošný a chamtivý, jediný mal čisté srdce a svedomie. Bol úprimný a priamy. Nepáčilo sa mi, že bol vojak a sedel chrbtom k ostatným, aj keď vedel, že sa ho už Uhrík pokúsil zabiť.“ (Michal)