A národ oboril sa na národ 
s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa.
Kres spráskal pušiek, zahrmeli delá:
zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd...

Hviezdoslavove verše. „Autor vystríha pred hrôzami vojny, ktorá najviac ubližuje hlavne nevinným.“  Toto je časť interpretácie myšlienkového posolstva básnickej skladby, ktorú si v týchto dňoch pripomínajú najmä naši maturanti. Onedlho ich čaká skúška dospelosti. Kto by si len pomyslel, že verše, ktoré uzreli svetlo sveta začiatkom 20. storočia, budú v súčasnej dobe opäť živé a aktuálne? Nestačila prvá a druhá svetová vojna, aby sme sa poučili? Aby sme sa vyvarovali vojnovým hrôzam?

No realita je iná. Agresia sa naplno rozpútala na území našich blízkych susedov. Ak si niekto myslí, že sa ho to netýka, mýli sa. Žijeme ťažkú dobu, no dnes sa musíme zjednotiť okolo mierových aktivít. Vyjadriť svoje pobúrenie a odsúdiť nezmyselnú agresiu. Ľudia, ktorí chcú žiť svoje životy teraz musia utekať pred vojnou, aby si ich zachránili. Aj v týchto chvíľach mnohí z nich prekračujú naše hranice, aby tu našli útočisko.

Svet sa zjednotil v solidarite s Ukrajinou a my sme jeho súčasťou. Pani prezidentka vo svojom príhovore k občanom povedala: „Naša územná celistvosť zatiaľ nie je ohrozená.“ Zatiaľ...  Musíme spoločne ustrážiť, aby „železná opona“, ktorá bola spustená po druhej svetovej vojne, zostala navždy odstránená. Aby sme mohli žiť pokojne a nebáli sa vojny. Vojenská agresia do civilizovaného sveta nepatrí. Preto sa aj my zomkneme a modlitbou podporíme našich priateľov na Ukrajine. Pripojíme sa k aktivitám, ktoré pomôžu v boji za mier a slobodu. Aby sme sa znovu mohli venovať bežným starostiam a radostiam života bez strachu z budúcnosti.

Ing. Daniela Polníková