Všetko začalo v podvečer spomienky na sv. Mikuláša, keď ťažko zaspávajúcu mládež na internáte prekvapivo a nečakane vyrušili zvonce starého dedka s bielou bradou, ktorý sa snažil prejaviť štedrosť rozdávaním s čerstvo nakúpených sladkostí.
Len čo ukončil nočnú službu, čakala ho ranná smena v škole a v dielňach, aby poukázal na krásnu črtu všímavosti voči tým, čo sú v núdzi. Nie ani tak štedrosť, je jeho čnosť, než otvorené oči voči tým, ktorí to najviac potrebujú. Nuž, ale kto sú dnes tí v núdzi...
A aby to nebolo na neho málo, tak to zavŕšil v poobedňajších hodinách zábavným pásmom aj pre malé detičky našich zamestnancov, kde nechýbali tradične ani anjelik ako ani čertík. Tento rok sme Mikuláša premenovali na MIŠULÁKA, veď mi starší, vieme prečo...
autor: Ján Fábian, SDB